My sme vymýšľali rôzne hry, ktorými sme bavili celú ulicu alebo aspoň polku sídliska. Naháňali sme sa, kade sa len dalo. Chodili sme sa prechádzať, bicyklovať, kolobežkovať a robili sme čokoľvek, len aby sme si pomocou vlastnej fantázie vymysleli niečo iné a lepšie ako ostatné deti. Viete, čo teraz majú naše deti? Majú virtuálnu realitu.
ČO TO VLASTNE ZNAMENÁ?
Pre nás je to niečo úplne nepochopiteľné a skutočne zbytočné. Ale sú ľudia, ktorí si to zamilovali hneď, už od úplného začiatku. Ťažko povedať či to bolo pre našu generáciu skutočne až taká výhra. No v samej podstatne to znamená to, že pred sebou máte 3D alebo aspoň nejaký simulovaný obraz sveta, ktorý bol vytvorený počítačovou grafikou. Tento obraz je vytváraný naozaj špeciálne a vidieť ho môžete len na monitoroch počítača, v špeciálnych prilbách alebo prispôsobených okuliaroch. V tých pokročilejších aj počujete zvuky a obraz dokáže reagovať aj na hmat alebo na celé telo. Tu však už pomáhajú aj špeciálne rukavice a oblek, ktorý dokáže byť v takejto realite rozpoznaný.
MÁ TO SVOJE VÝHODY?
Ťažko povedať či je niečo takéto uplatniteľné pre bežného človeka a do bežného života. Svoje uplatnenie to však naozaj má a nie je to len taký výmysel, ktorý zrazu napadol niekomu neskutočne inteligentnému vo východnej časti našej Zeme. Jej výhodou a uplatnením je najmä to, že si môžete prezerať veci, ktoré by vám boli bežne neprístupné. To sa dá využiť hlavne v stavebníctve, ale napríklad aj v automobilovom priemysle, kde si môžete prezerať interiér auta. Najvýznamnejšie, ako sa dá virtuálna realita využiť, je však v medicíne. Ako inak sa môžete dostať do vnútra orgánu, ktorý by ste iným spôsobom naozaj skúmať a pozorovať nemohli? Využívať to môžu nielen študenti, ale aj doktori v nemocniciach pri štúdiu a pozorovaní ochorenia. Nie je to skutočne veľmi výhodné a prelomové? No na druhej strane sa s tým dajú hrať perfektné hry, no nie?